V piatok 13. septembra uplynie 100 rokov od narodenia francúzskeho
hudobného skladateľa a dirigenta Mauricea Jarreho. Umelec ruského pôvodu
sa narodil 13. septembra 1924 vo francúzskom Lyone.
Patril medzi skladateľov filmovej hudby, ktorí zanechali svojou tvorbou
výraznú stopu v dejinách svetovej kinematografie. Svedčia o tom viaceré
nominácie na Oscara či iné trofeje, ako napríklad Grammy, Európska
filmová cena, štyri Zlaté glóbusy popri ďalších siedmich nomináciách na
toto ocenenie či dve britské filmové ceny BAFTA a mnoho ďalších.
Komponoval symfonické skladby ako aj baletnú a divadelnú hudbu, najväčší
ohlas však získala práve jeho filmová tvorba. Zložil hudobný sprievod
pre viac ako 150 filmov, pracoval pre legendárnych režisérov, vrátane
Johna Frankenheimera, Johna Hustona, Luchina Viscontiho či Alfreda
Hitchcocka. Získal troch Oscarov za hudbu k snímkam Davida Leana
Lawrence z Arábie (1962), Doktor Živago (1965) a Cesta do Indie (1984).
Debutoval vo svete filme v roku 1952, jedným z jeho posledných snímok
bol soundtrack k americkej dráme Snívala som o Afrike z roku 2000.
Hudbu objavil až v tínedžerskom veku a na konzervatórium odišiel z
inžinierskych štúdií na parížskej Sorbonne napriek tomu, že si to jeho
otec neprial. Študoval bicie, kompozíciu a harmóniu. Hrou na bicie v
divadle sa spočiatku aj živil, kým ho neangažovali ako skladateľa vo
francúzskom divadle Théâtre National Populaire. Zostal tam 12 rokov.
Objednávku na prvú filmovú hudbu dostal v roku 1951, o rok debutoval
hudbou k dokumentu Hôtel des Invalides, prevratným opusom sa pre neho
stal film Lawrence z Arábie, keď dostal spoločne s ďalšími dvoma
skladateľmi zákazku na hudbu k tejto snímke. Z viacerých dôvodov
nakoniec sprievodnú hudbu k filmu skomponoval iba Jarre, ktorý za ňu
dostal svojho prvého Oscara.
Hudba pred ďalšie snímky režiséra Leana Doktor Živago a Cesta do Indie
priniesli Jarremu opäť Oscarov. Jarre často hovoril, že režisér Lean má
špecifické požiadavky na úlohu, ktorú hrá hudba vo filme a mal pre tieto
požiadavky pochopenie, rozumel, čo Lean chce. Ako v roku 1989 v
interview pre časopis Variety podotkol: "Štyri filmy, z toho tri Oscary, nie je to zlé".
Zameraním symfonik a známy používaním perkusií Jarre často zaraďoval do
orchestra etnické hudobné nástroje ako je citara alebo fujara, alebo
balalajka.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia zaradil do svojej tvorby aj
syntetické zvuky, keď v roku 1982 použil elektronickú hudbu pre film Rok
nebezpečného života.
Takisto zložil hudbu ku kultovému filmu Šialený Max a Dóm hromu (1985),
ďalej žánrovo podobným filmom Môj nepriateľ (1985), Útek zo sna (1984)
alebo Solárni bojovníci (1986).
Diapazón úspešných filmov, do ktorých Jarre skomponoval hudbu, dopĺňajú
tituly ako Svedok (1985), Osudová príťažlivosť (1987), Gaby: Pravdivý
príbeh (1987), Kokteil (1988), Spoločnosť mŕtvych básnikov (1989),
Jakubov rebrík (1990), Duch (1990), Pán Jones (1993), Divoká rieka
(1994) a Slnečná žiara (1999)
Štyrikrát ženatý Maurice Jarre zomrel 28. marca 2009 v americkom Malibu po krátkej ťažkej chorobe na rakovinu vo veku 84 rokov.
Krátko pred smrťou, vo februári 2009, pribudol do jeho zbierky trofejí
čestný Zlatý medveď, ktorého sa mu rozhodli udeliť za celoživotné dielo
na tradičnom nemeckom festivale Berlinale.